There are no translations available.
Dovoľte nám, aby sme Vám predstavili novú publikáciu od Kvetoslavy Repkovej -
Sociálna práca v domácej opatrovateľskej službe.
Z úvodu:
Táto štúdia vznikla ako čiastkový výstup prípravy komplexnejšieho monografického diela autorky zameraného na problematiku vzťahov medzi sociálnou prácou a sociálnymi službami.
Autorka v ňom vychádza z poznania, že vzťahy medzi sociálnou prácou a sociálnymi službami sa niekedy javia ako nejasné, neprehľadné, až chaotické. Inokedy sa považujú za niečo veľmi prirodzené, tak prirodzené, že sa sociálna práca a sociálne služby vnímajú ako totožné veci.
V sociálno-politickej rovine sú tieto vzťahy deklarované v jednom z úvodných ustanovení zákona o sociálnych službách, že „... sociálne služby sa vykonávajú najmä prostredníctvom sociálnej práce ...“ (§2 zákona o sociálnych službách). Takáto formulácia sa však môže vykladať a aplikovať rôzne: napríklad, že v sociálnych službách majú pracovať najmä sociálni pracovníci a pracovníčky, a teda, že sociálne služby majú byť primárne výkonom sociálnej práce. Alebo, že prakticky všetko, čo sa robí v sociálnych službách, sa má nazývať sociálnou prácou, bez ohľadu na to, kto činnosti vykonáva, nakoľko sociálne služby a sociálna práca majú veľmi podobné poslanie a ciele. V oboch prípadoch ide o extrémne výklady, ktoré spravidla nemajú s realitou veľa spoločného. Stotožňovanie sociálnej práce a sociálnych služieb môže limitovať odborné angažovanie sociálnych pracovníkov a pracovníčok aj v iných systémoch sociálnej ochrany ľudí ako v systéme sociálnych služieb (napr. v sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele; v kompenzačnej pomoci osobám s ťažkým zdravotným postihnutím; v penitenciárnej či postpenitenciárnej starostlivosti). Na strane druhej, môže viesť k nedoceňovaniu významu iných odborných disciplín v sociálnych službách (napr. ošetrovateľských, pedagogických, psychologických). Aj preto si štúdium vzťahov sociálnej práce a sociálnych služieb zasluhuje osobitnú pozornosť, a to cez systémovú (inštitucionalizačnú) optiku sociálnej práce v sociálnych službách. V takejto optike sú vzťahy sociálnej práce a sociálnych služieb otázkou vzťahu obsahu (sociálna práca) a formy (sociálne služby).
Pokiaľ v českej odbornej spisbe má výskum vzťahov sociálnej práce a sociálnych služieb svoju tradíciu (prvé Musilove práce k tejto téme sa viažu k začiatkom minulej dekády), v podmienkach Slovenska sa začínajú takto zamerané štúdiá iba konceptualizovať. Nestačí pritom hľadať len akési univerzálne odpovede na otázky typu: Aké je postavenie sociálnych pracovníkov a pracovníčok v sociálnych službách? V čom je ich odborné pôsobenie v sociálnych službách výnimočné, v porovnaní s inými pomáhajúcimi profesionálmi a profesionálkami? Ako spolupracujú sociálni pracovníci a pracovníčky v sociálnych službách so sociálnymi pracovníkmi a pracovníčkami, prípadne inými pomáhajúcimi odborníkmi a odborníčkami, pracujúcimi v iných systémoch? Alebo najnovšie: Aká má byť (by mala byť) pozícia sociálnych pracovníkov a pracovníčok v kontexte implementácie kvality sociálnych služieb a ich hodnotenia? Doterajšia prax a skúsenosti totiž indikujú, že zastúpenie sociálnej práce, teda odbornej činnosti vykonávanej sociálnymi pracovníkmi a pracovníčkami v súlade s požiadavkami profesijnej legislatívy1, je v rozličných druhoch sociálnych služieb veľmi rozdielne. Pokiaľ v službách dlhodobej starostlivosti má skôr minoritné zastúpenie (Bednárik a Repková 2005), v službách krízovej intervencie, rovnako v službe včasnej intervencie pre malé deti so zdravotným postihnutím a ich rodiny je sociálna práca aplikovaná pomerne intenzívne (Bodnárová 2013; Škobla 2015; Repková 2017a). Sú však aj také druhy sociálnych služieb (napr. domáca opatrovateľská služba), kde o postavení a zastúpení sociálnej práce nevieme takmer nič. Rozdiely možno vysvetľovať napr. odlišným cieľovým zameraním jednotlivých druhov sociálnych služieb, odlišnosťou ich cieľových skupín (Repková 2017b), v súčasnosti ale aj tým, že nie pre všetky druhy sociálnych služieb sú spracované druhové štandardy kvality, vrátane štandardov personálnych. Všeobecné pravidlá povinných minimálnych podielov odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov poskytovateľov sociálnych služieb nie sú na tento účel postačujúce. Štúdium zamerané na postavenie sociálnej práce v sociálnych službách v ich druhovej optike tak predstavuje významnú pridanú hodnotu k štúdiu východiskovej problematiky vzťahov sociálnej práce a sociálnych služieb ako takej.
Aj z uvedených dôvodov sa autorka rozhodla v priebehu spracovávania monografického diela zverejniť druhovú výskumnú štúdiu špeciálne zameranú na sociálnu prácu v domácej opatrovateľskej službe. Primárnym cieľom štúdie je podporiť rozvoj odborného poznania v tejto oblasti a podnietiť záujem o predmetne orientovaný výskum. Jej výskumným cieľom je zisťovať postavenie a úlohy sociálnej práce v domácej opatrovateľskej službe v percepcii regionálnych koordinátorov a koordinátoriek DOS angažovaných v rámci Národného projektu „Podpora opatrovateľskej služby“ (2015, [cit. 2017-22- 07]). Napokon, praktickým cieľom je operatívne poskytnúť istý druh výskumných dôkazov o vybraných (pozitívnych i problematických) aspektoch sociálnej práce v DOS, ktoré môžu byť využiteľné pri plánovaní ďalšej projektovej činnosti v tejto oblasti. Vychádzajúc z definovaných cieľov štúdie je zrejmé, že diapazón jej využitia môže byť pomerne široký – od osôb a pracovísk, ktoré sa angažujú vo výskume rozličných aspektov sociálnych služieb, cez študentov a študentky pregraduálneho a postgraduálneho štúdia v pomáhajúcich disciplínach, až po osoby v oblasti tvorby politík, sociálneho plánovania a riadenia zdrojov sociálnej ochrany ľudí.
Publikácia vychádza v elektronickej podobe a stiahnuť si ju môžete tu.
Aktuality
11.12.2019
IVPR v médiách / december 2019