Správa z konferencie o zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím
Dňa 10. júna 2014 sa uskutočnila vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou pod názvom „Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím: úspechy, výzvy, európske perspektívy“, ktorú zorganizovali Inštitút pre výskum práce a rodiny, Európske centrum pre sociálnu politiku a výskum politiky vo Viedni (ďalej len „Európske centrum“), v partnerstve s neziskovou organizáciou Epic. Konferencia bola pokračovaním série odborných podujatí k problematike podpory zamestnávania osôb so ZP, ktoré sa konali od novembra 2013. Zúčastnilo sa jej približne 50 účastníkov/čok.
Z priebehu
V úvode Kvetoslava Repková z IVPR a Daniela Kešelová, rovnako z IVPR, predstavili významné zdroje systematizovaného európskeho poznania k otázkam zdravotného postihnutia, konkrétne webovú stránku projektu ANED (Akademickej siete európskych expertov/tiek na problematiku zdravotného postihnutia; stránka: www.disability-europe.net a webovú stránku Európskeho centra (stránka: www.euro.centre.org).
Centrálnym bodom prvej časti stretnutia bolo vystúpenie Eszter Zólyomi zastupujúcej Európske centrum. Vo svojom príspevku sa zamerala na zhrnutie hlavných trendov v zamestnávaní osôb so ZP v európskych krajinách. Medzi ne patrí presun od pasívneho vyplácania rôznych typov príspevkov k aktivačnému prístupu osôb so ZP, dôraz na preventívne opatrenia predchádzajúce strate zamestnania v dôsledku vzniku zdravotného postihnutia, či zamestnávanie osôb so ZP najmä na otvorenom trhu práce. Venovala sa tiež otázke povinného podielu zamestnávania osôb so ZP a uviedla, že podľa najnovších výsledkov komparatívnej štúdie Európskeho centra neexistuje priama súvislosť medzi existenciou a nastavením kvótneho systému zamestnávania osôb so ZP a mierou ich zamestnanosti. Ako hlavné výzvy pre politiky zamestnávania osôb so ZP označila neustále sa zvyšujúci počet ľudí s duševnými poruchami a potrebu lepšej koordinácie v definovaní a napĺňaní priorít v podpore zamestnávania osôb so ZP medzi zamestnávateľmi, zamestnancami/kyňami a zodpovednými inštitúciami verejného sektora.
V následnom komentári Darina Ondrušová z IVPR nadviazala na niektoré spomenuté výzvy a zamerala sa na ich premietnutie v SR. Na Slovensku sa v súčasnosti diskutuje jednak o potrebe diverzifikovať chránené zamestnávanie a klásť väčší dôraz na zamestnávanie na otvorenom trhu práce. Medzi problémy pri zamestnávaní osôb so ZP patrí nízka informovanosť zamestnávateľov, ale aj samotných osôb so ZP o možnostiach začlenenia sa na trh práce, či celková miera nezamestnanosti. Ide o dlhodobé problémy, s ktorými majú v rôznej miere skúsenosti aj iné krajiny.
Cieľom druhej časti konferencie,ktorá prebiehala formou panelovej diskusie, bolo posilniť vnímavosť na medzirezortnú a medzisektorovú spoluzodpovednosť a identifikovať preferovanú prax najmä v oblasti prechodu mladých ľudí so ZP zo vzdelávania na trh práce, ako aj možností v rámci deinštitucionalizácie sociálnych služieb. „V podpore začleňovania osôb so ZP na trh práce majú osobitnú a nenahraditeľnú pozíciu viaceré rezorty a sektory, ktoré musia navzájom spolupracovať.Nie je totiž dostatočným riešením spoliehať sa iba na napĺňanie zodpovedností ostatnými partnermi,“ povedala v úvode Kvetoslava Repková, výskumná pracovníčka IVPR a facilitátorka diskusie, v rámci ktorej vystúpili:
Za vybrané rezorty (inštitúcie verejného sektora):
- Mária Tekelová, riaditeľka Odboru špeciálneho školstva, ŠVZ a poradenských zariadení MŠVVŠ SR
- Katarína Lanáková, riaditeľka Odboru politiky trhu práce MPSVaR
- Lýdia Brichtová, riaditeľka Odboru sociálnych služieb MPSVaR
Mimovládny sektor reprezentovali:
- Viera Záhorcová, do marca 2014 predsedníčka Slovenskej únie podporovaného zamestnávania
- Tibor Kőből, podpredseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím, zástupca OMD v SR
Výskumnícka obec bola zastúpená Danielou Kešelovou z IVPR a Eszter Zólyomi z Európskeho centra.
Vybrané zaujímavosti z panelovej diskusie
V súvislosti s prechodom zo vzdelávania mladých ľudí so zdravotným postihnutím k získaniu a udržaniu zamestnania o. i. odznelo, že pri hľadaní uplatnenia sa na trhu práce mladých ľudí so zdravotným postihnutím je rozhodujúce nielen to, akou formou sú vzdelávaní (či ide o absolventov/tky špeciálnych škôl alebo integrovaného vzdelávania), ale aj to, v akých odboroch majú možnosť študovať. Rezort školstva v tejto súvislosti plánuje zapojiť žiakov so ZP do národného projektu tzv. duálneho vzdelávania a podporovať kariérne poradenstvo aj pre nich. Zástupcovia mimovládneho sektora by ďalej uvítali uznávanie neformálneho vzdelávania, čo by v niektorých prípadoch a pri určitých druhoch zdravotného postihnutia výrazne zlepšilo šancu zamestnať sa. Zároveň, verejné politiky sa doposiaľ tranzícii zo vzdelávania k zamestnávaniu absolventov/tiek so ZP explicitne nevenujú. V praxi tak vznikajú situácie, kedy mladý človek po ukončení vzdelávania nevie, kde môže získať ďalšiu, na mieru šitú pomoc pri hľadaní zamestnania. Navyše, takúto formu individualizovanej podpory poskytuje len tretí sektor. Podpora prechodu zo vzdelávania k zamestnávaniu mladých ľudí so ZP je však už v súčasnosti jedným zo záväzkov štátu, ktorý je zadefinovaný v rámci Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so ZP na roky 2014-2020 a bude sa jej venovať ďalšia pozornosť.
Na druhej strane, nezastupiteľnou úlohou mimovládneho sektora v tomto kontexte je aj práca s rodinami ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí majú záujem zamestnať sa, keďže práve rodiny predstavujú pre osoby so zdravotným postihnutím najbližšiu podporu. Tieto však, ako uviedol Tibor Kőből, často sami nemajú jasnejšiu predstavu a dostatočné informácie o možnostiach pracovného uplatnenia svojho člena so zdravotným postihnutím.
Výzvy pre pro-zamestnaneckú perspektívu osôb so zdravotným postihnutím prináša aj proces deinštitucionalizácie sociálnych služieb. Klientmi a klientkami služieb zamestnanosti sa tak postupne stávajú aj osoby so ZP, ktoré žijú v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, čo je v porovnaní s minulosťou výrazným pozitívnym posunom. Z hľadiska legislatívy pre využívanie nástrojov v rámci aktívnych opatrení trhu práce neexistujú pre túto špecifickú skupinu ľudí žiadne legislatívne prekážky. Prekážkou nie je dokonca ani pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. V súčasnosti už v tomto smere existujú príklady dobrej praxe, medzi ktoré patrí rehabilitačné stredisko v Bratislave, ktoré svojim klientom umožňuje pracovať na reálnych zákazkách a objednávkach od zamestnávateľov,čo ich, ako uviedla Viera Záhorcová, motivuje oveľa viac ako pracovné aktivity navrhnuté terapeutom. Odmeňovanie klientov/tok strediska za prácu je tiež ich motiváciou a uskutočňuje sa v rámci aktívnych opatrení trhu práce – príspevku na dobrovoľnícku činnosť.
Niečo zo záverov a odporúčaní
Okrem iného...
... potreba uznávať výstupy neformálneho vzdelávania, čo by v niektorých prípadoch a pri určitých druhoch zdravotného postihnutia mohlo výrazne zlepšiť šancu zamestnať sa. Nevyhnutný je aj rozvoj nových odborov / kvalifikácií v rámci špeciálneho školstva a rozvoj kariérneho poradenstva pre osoby so zdravotným postihnutím v rozličných fázach ich života (teda nielen v rámci sústavnej prípravy na povolanie) a
... umožniť v rámci nástrojov AOTP mentoring človeka so ZP na pracovisku aj po získaní zamestnania. V súčasnosti je dostupný len príspevok na pracovného asistenta, ktorý ale v praxi nie je tou istou osobou, ktorá ho pripravovala na získanie zamestnania v rámci rehabilitácie a sprostredkovala zamestnanie. Problémom je teda nedostatočná kontinuita podpornej a sprevádzajúcej činnosti.
... možnosť realizovania zácviku na pracovisku v rámci AOTP.
... dôležité je tiež systémovo zapájať a motivovať zamestnávateľov, keďže otázka inklúzie osôb so ZP na pracovnom trhu je predovšetkým vecou verejného záujmu, nie solidarity a altruizmu zamestnávateľov.
A naviac...
Zopár zaujímavých údajov z problematiky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím